Deti sa musia veľa učiť. Ako urobiť prvé kroky, povedať prvé slovo, prečítať prvé písmenká či vypočítať prvý príklad. Pri tom všetkom sú pri nich maminy, ktoré ich usmerňujú a povzbudzujú. Niektoré veci by však naopak mohli učiť deti nás. Drobné radosti zo života, na ktoré sme pri zhone pracovných a rodičovských povinností akosi pozabudli.

Smejte sa

Dospelí sa naučili smiať sa potichu, decentne, často bez ukázania jediného zuba. Usmievame sa často len na fotkách, strnulo a bez radosti. Deti sa naopak smejú tak, až ich bolia brušká a to ich niekedy rozosmeje ešte viac. Dokážu mať radosť z úplných maličkostí a pri spomienke na ne sa vždy rozžiaria. Podľa odborníkov je smiech zdravý – napínajú sa pri ňom brušné svaly, vyplavujú hormóny šťastia a prečisťujú dýchacie cesty. Smejte sa často a nahlas bez ohľadu na to, čo si ľudia okolo vás pomyslia. Život bude takto oveľa krajší.

detský smiech

Zdroj: www.freeimages.com

Hľadajte niečo nové

Do práce chodíme stále tou istou trasou, nakupujeme v rovnakých obchodoch a stretávame sa s rovnakou skupinou ľudí už niekoľko rokov. Nové veci sú zlé, veď pri nich môže čokoľvek zlyhať. Dospelí zabudli byť zvedaví, skúmať a skúšať, zoznamovať sa a objavovať. Máme radšej svoje vychodené koľaje, ktoré nás bezpečne dovedú stále k rovnakému cieľu. No čo ak je tá druhá cestička lepšia? Čo ak chutí ten druhý džem sladšie? Čo ak má tá nová kolegyňa skvelé nápady, ktoré vás nadchnú? V detskom svete sú nové veci vítané, vpustite ich aj do toho svojho.

Hnevajte sa krátko

Na pieskovisku sa o formičku pobijú s vervou levíc, no o pár minút už spolu stavajú obrovský hrad. Také sú deti. Všetko robia s vášňou, no zápal im vydrží len krátko. Práve preto odpúšťajú rýchlo. Dospelí sú naopak urazení týždne či mesiace. Namiesto toho, aby sme sa „pobili“, udržiavame tichú domácnosť. Strácame tak priveľa vzácneho spoločného času a energie, ktorá by sa dala využiť oveľa lepšie. Radšej chvíľu kričme, chvíľu plačme a potom odpustíme. Deti to takto robia a funguje to dokonale.

učíme sa od detí

Zdroj: www.freeimages.com

Vcíťte sa

Deti sa zobúdzajú každý deň s inou úlohou. Raz sú rozprávkové princezné, inokedy učiteľky, potom zas milujúce mamičky a o chvíľu už tvoria módnu kolekciu alebo predávajú ovocie v obchode. Svoje roly poznajú do najhlbších detailov, menia hlas, gestá, oblečenie aj názory. Dokážu sa vcítiť do kohokoľvek. Empatia sa v dospeláckom svete vytráca. Sme ponorení do seba, do svojich problémov a ani nám nenapadne pozrieť sa na veci z uhla toho druhého. Možno by stačila len chvíľka, len krátke vcítenie sa do roly toho druhého. Naučme sa to od našich detí. Vyhneme sa tak množstvu zbytočných konfliktov.

Skúšajte to dookola

Keď sa nám nepodarí koláč na prvýkrát, rovnaký recept už nikdy neskúsime. Keď nás nevezmú na nové miesto, už nikdy tam nepošleme životopis. Vzdávame sa, lebo sa bojíme, že zlyháme opäť a budeme z toho sklamaní. Deti takého neúspechy neodradia. Znova a znova si sadajú na detský bicykel a skúšajú to bez pomocných koliesok. Dookola sa snažia preskákať škôlku nakreslenú kriedou na chodníku a aj keď spadnú, postavia sa a skúšajú to opäť. Nevzdávajme sa. Pocit s dokončenej práce, podareného koláča či nového miesta je predsa na nezaplatenie.

detské bicyklovanieZdroj: www.freeimages.com

A na záver – deti vám tajomstvá svojej radosti nedokážu prezradiť. To, čo robia, je pre ne prirodzené ako dýchanie. Na to, aby ste sa od nich niečo naučili, musíte ich vedieť pozorovať. Pozerajte sa dôkladne a nasávajte všetku tú radosť plnými dúškami. Len tak sa naučíte vidieť svet ich očami.

One thought on “Čo by sme sa mali naučiť od detí

  1. Zdenka Samková

    Krásny blog, ktorý mi pripomenul časy bezstarostnosti. Skúsme sa naučiť od detí ešte jednu podstatnú vec: byť viac šťastní.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


+ 5 = 13